Kde-tu, v tichom kúte detskej izby alebo škôlkarskej triedy, sa otvára tajný vchod do sveta fantázie. Nie je ukrytý za dverami, ani v knižke — stačí otvoriť puzdro s pastelkami a zobrať do rúk biely papier. Dnes vám rozpovieme príbeh troch hrdinov: princeznej Lili, mačky Aristokratky a odvážneho krokodíla z džungle. Ale pozor – tento príbeh sa nečíta. Tento príbeh sa vyfarbuje!
Tieto tri čarovné pastelky neprišli len kresliť. Prišli učiť, inšpirovať, pomáhať deťom objaviť ich vlastný svet. A keď ich vezmeš do ruky, akoby si držal kúzelný kľúč k svetu, kde môžeš vytvoriť čokoľvek – od lietajúceho krokodíla až po tančiacu princeznú s motýľmi vo vlasoch. Kedysi dávno, keď deti ešte nepoznali rozdiel medzi modrou a tyrkysovou, a červená bola len „farba jahôd“, prišli do sveta kreslenia tri čarovné pastelkové prútiky. Objavili sa v tichu školskej triedy, keď posledné svetlo dňa dopadlo na nevyfarbený papier a na stole sa objavila tenká dúha. Volali sa:
Jovi trojhranná pastelka, najmladšia z trojice – bola veselá, šikovná a ideálna pre malé rúčky. Mala jemne trojhranný tvar, vďaka ktorému sa nešmýkala zo stola a držala sa presne tam, kde ju deti potrebovali. Bola mäkká, plynulo kreslila, ako keby spievala pieseň po papieri. Hovorilo sa o nej, že rozumie tým, čo ešte len začínajú objavovať svet farieb – škôlkari ju milovali.
Jovi drevená pastelka šesťhranná, bola staršia sestra – pevná, klasická, krásne voňala po dreve. Mala šesť hrán ako tajomný kryštál, a v sebe nosila skúsenosti starých kresliarov. Presne vedela, kde viesť čiaru a ako urobiť ostrý roh. Bola ako múdra víla – ukazovala deťom, ako sa kreslí presne, ale s láskou.
Jovi Plasticolor, dlhá pastelka bez dreva, najsilnejšia zo všetkých. Nemala drevený plášť – bola vyrobená celá z farby! Odolná, ľahko sa ostrila, nelámala sa ani pri veľkých dobrodružstvách. Vhodná na dlhé cesty, do peračníkov i tašiek, ktoré deti občas zabudnú na dvore. Bola to rytierka farieb – vždy pripravená zakročiť, keď ostatné pastelky zaspali.
Raz sa stalo niečo nevídané. Svet omaľovánok, ten kúzelný kraj plný žiarivých odtieňov, začal blednúť. Ako keby niekto sfúkol farby ako sviečky. Motýle stratili vzory na svojich krídlach, džungľa sa premenila na šedý labyrint a princezná Lili stála na balkóne svojho hradu celkom bez farby – bledá ako hmla, len tenká čierna línia jej tvarovala tvár.
Mačka Aristokratka, kedysi najkrajšia šelma z kráľovských salónov, si smutne hladila chvost. Bez farby stratila svoju iskru. Krokodíl v džungli ležal bez pohnutia pri rieke – už sa v nej ani neodrážalo slnko. A motýle? Tie už nelietali. Bez farieb nebolo kam. Ale deti to cítili. Niečo nebolo v poriadku. V ich rukách začali svrbieť pastelky Jovi – ako keby volali. Trojhranné pastelky jemne zablikali, drevené pastelky sa zachveli a Plasticolor pastelky sa rozžiarili ako čarovné prútiky.
„Musíme konať!“ zvolalo jedno z detí a otvorilo omaľovánku.
V tej chvíli sa začalo veľké čarovanie. Stačil prvý ťah žltou pastelkou a slnko sa opäť ukázalo. Zelená sa rozbehla cez listy džungle ako rieka života. Krokodíl pomaly otvoril oko, zamrkal a usmial sa. Mačka Aristokratka sa posadila na svoj vankúšik zo zamatového papiera, pozrela sa do zrkadla z odleskov a keď jej deti pridali ružové ušká a fialovú mašľu, opäť sa niesla svetom so vztýčeným chvostom a noblesou.
Princezná Lili si obliekla dúhové šaty – každá ich časť bola namaľovaná inou pastelkou, s láskou a presnosťou. A keď prišiel rad na motýliky, tie sa vzniesli nad hrad ako farebný tanec radosti. S každým ďalším ťahom pastelky ožíval celý svet. Stromy šepkali, tráva sa vlnila, obláčiky tancovali nad krajinou. A deti? Tie farbili, smiali sa, niektoré jazdili prštekmi po papieri ako po mape sveta.
Ale nešlo len o krásu. Bola to odvaha skúsiť niečo nové, trpezlivosť dodržať línie a radosť z každého malého úspechu. Farbami si deti skladali svoj vlastný svet – svet, kde každý ťah má zmysel a každý odtieň má miesto.
Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho: dieťa si sadne, vezme pastelku a začne vyfarbovať obrázok. No v skutočnosti sa v tom momente odohráva malý zázrak. Mozog dieťaťa sa prepne do režimu učenia, a to veľmi prirodzenou, hravou cestou. Pri držaní pastelky si dieťa trénuje jemnú motoriku a správny trojprstový úchop, ktorý je základom pre neskoršie písanie. Každý ťah pastelkou posilňuje svaly ruky, zápästia i koordináciu pohybov. Vyfarbovanie zároveň učí trpezlivosti a vytrvalosti – veď dokončiť celú omaľovánku si vyžaduje čas a sústredenie.
Keď si dieťa vyberá farby, kombinuje ich a rozhoduje sa, čo bude akou farbou, rozvíja svoju fantáziu a estetické cítenie. Zároveň sa učí plánovať a predvídať – napríklad že ak vyfarbí celého zajaca čiernou, už nebude biely ako v rozprávke. Farbenie má však ešte hlbší význam – pôsobí upokojujúco a stabilizačne. Rytmické ťahy, opakovanie pohybov a sústredenie na obrázok pomáhajú deťom spracovať emócie, uvoľniť napätie a nájsť vnútornú rovnováhu. Je to ako tichá meditácia s pastelkou v ruke.
A čo viac – počas vyfarbovania si deti rozvíjajú jazyk. Rozprávajú, čo kreslia, pomenúvajú farby, rozprávajú si príbehy, ktoré sa v obrázku odohrávajú. Vďaka tomu prirodzene rozširujú slovnú zásobu a posilňujú vyjadrovacie schopnosti. Takže áno – vyfarbovanie vyzerá ako hra. Ale je to hra s obrovským významom. Je to cesta k rozvoju osobnosti, sebavedomia, tvorivosti a schopnosti sústrediť sa. A keď k tomu pridáme kvalitné pastelky, ktoré deťom padnú do ruky ako kúzelná palička, stáva sa z každej omaľovánky vstupenka do sveta poznania.
Kliknite a otvorte brány do sveta fantázie:
Pastelky Jovi sú pripravené. Sú pripravené kresliť srdcom. A vaše deti tiež.
Vyberte si, ktoré kategórie cookies máte záujem povoliť na tejto stránke. Všetky nastavenia môžete neskôr zmeniť.
