Záver predškolského obdobia je obdobím, kedy sa u detí formuje tzv. školská zrelosť - komplex schopností a zručností, ktoré umožňujú dieťaťu zvládnuť požiadavky školského prostredia. Ide o viac než len vedieť napísať meno alebo počítať do desať. Dieťa by malo vedieť sústrediť sa, rozumieť zadaniu, pôsobiť samostatne, zvládať frustráciu, ale aj vedieť požiadať o pomoc. To všetko sa dá efektívne rozvíjať prostredníctvom hry, ak je cielená, motivujúco nastavená a primeraná veku dieťaťa.
Pod školskou zrelosťou rozumieme pripravenosť dieťaťa na školu po telesnej, psychickej, sociálnej aj vedomostnej stránke. Z pohľadu edukačného procesu ide najmä o schopnosť dlhšie sa sústrediť, reagovať na pokyny, rozumieť jednoduchým inštrukciám, pracovať v pokoji, dokončiť začatú úlohu, dodržiavať pravidlá a mať zvládnuté jemnomotorické činnosti ako je kreslenie, obkresľovanie či držanie ceruzky. Rovnako dôležitá je emocionálna stabilita a schopnosť zvládať drobné zlyhania.
Výborným nástrojom na rozvoj pozornosti sú klasické aj tematické pexesá, pamäťové hry s postupne rastúcou náročnosťou, jednoduché sekvenčné úlohy - napríklad zopakovanie poradia kartičiek alebo zvukov. Obľúbené sú aj "tiché" hry trénujúce pozornosť, pri ktorých dieťa pozoruje a reaguje len v istom momente (napr. verzie hry "Simon hovorí" alebo "Zatlieskaj, keď uvidíš...").
Tieto zručnosti sú nevyhnutné pre nácvik čítania a písania. Deti potrebujú vedieť rozlíšiť tvary, smery, rozdiely medzi podobnými symbolmi či znakovými črtami. Veľmi užitočné sú hľadacie hry, tieňové skladačky, vizuálne labyrinty, skladačky typu tangram alebo magnetické tabule s predkreslenými vzormi. Na precvičenie zrakovej diskriminácie sa osvedčili hry ako "nájdi rozdiely" alebo "postav rovnaký vzor".
Jednou z dôležitých oblastí pripravenosti na školu je aj schopnosť venovať sa jednej aktivite dlhšie, nezačínať viaceré veci naraz a naučiť sa dotiahnuť úlohu do konca. Tento typ zrelosti sa rozvíja hrami, ktoré majú jasne daný začiatok aj koniec. Ide napríklad o skladačky, kde musí dieťa poskladať určitý obraz, omaľovanky so zadaním, Montessori aktivity s presným poradím krokov alebo stavebnice, ktoré treba skompletizovať. Deti si tak prirodzene osvojujú trpezlivosť, zvyknú si na pokoj pri práci a zažívajú pocit úspešného dokončenia.
Pracovné zošity určené pre predškolákov by mali byť zamerané na zábavné a motivujúce úlohy, ktoré dieťa postupne vedú k systematickej práci. Dobrou voľbou sú zošity, ktoré kombinujú grafomotorické cvičenia s jednoduchými logickými úlohami, vyfarbovaním podľa legendy, hľadaním ciest alebo spájaním čísel. Dôležité je, aby neobsahovali len "písanie čiarok", ale ponúkali aj vizuálne zaujímavé a pestré aktivity.
Grafomotorika je oblasť, ktorá priamo ovplyvňuje pripravenosť na písanie. Dôležitejšie, ako čím skôr držať ceruzku, je v tomto veku uvoľňovanie ruky a tréning smeru pohybu. Na to slúžia grafomotorické tabuľky so vzormi, ktoré dieťa obkresľuje prstom, paličkou alebo fixkou. Veľmi užitočné sú aj cvičenia s plastelínou, prepletané kartičky, navliekanie korálok alebo aktivity s pinzetou, ktoré posilňujú jemnú motoriku a koordináciu ruka-oko.
Tieto hry môžu tvoriť prirodzenú súčasť denného režimu v materskej škole aj v domácom prostredí. V MŠ sa osvedčilo zaradiť ich ako "tiché aktivity" po pohybovej činnosti, do centier aktivít alebo ako individuálne zadania pre deti, ktoré už dokončili hlavnú úlohu. V domácom prostredí postačuje 15 až 20 minút denne, ideálne v dobe, keď je dieťa oddýchnuté a motivované. Odporúča sa dieťa pozitívne povzbudzovať a oceňovať jeho snahu, nie len výsledok.
Cielené rozvíjanie školskej zrelosti hravou formou má dlhodobý prínos. Dieťa sa učí bez stresu, formuje si pozitívny vzťah k učeniu a získava základné návyky, ktoré mu uľahčia adaptáciu na školské prostredie. Hra je nielen zrkadlom jeho pripravenosti, ale aj kľúčom k jeho budúcej školskému úspechu.
